Arménsko

Perla hôr. Krajina kláštorov a najlepšieho koňaku.

Postsovietská Krajina, ktorá sa prebúdza.

Krajina, ktorá vás od prvej chvíle uchváti.

Arménsko sa nachádza v juhozápadnej Ázii, hneď za Tureckom. Cez Turecko však túto krajinu nenavštívite. Veľmi komplikovane by ste sa do Árménska dostali aj od ich východného suseda, Azerbajdžan, cez Náhorný Karabach. Najjednoduchší je prístup z Gruzínska, alebo priamo letom do hlavného mesta Yerevan.

Navštívili sme túto krajinu s minimálnymi vedomosťami o kultúre, krajine. O to viac sme odchádzali obohatení a príjemné prekvapení.

Arménsko je nádherná hornatá krajina, s bohatou kresťanskou kultúrou. Ľudia sú nedotknutí západným liberálnym vplyvom. Hoc Krajina pôsobí chudobnejšie a stále sa zmieta v konfliktoch so susedmi a s naštartovaním svojej ekonomiky, ľudia sú usmievaví, milí, vždy ochotní pomôcť a poradiť a pôsobia veľmi šťastne a spokojne.

V školách majú jeden zaujímavý povinný predmet, a to šach. Je veľmi populárny, a jeho cieľom nie je vychovávať šachových majstrov ale ako tvrdia, budovať charakter.

Arménsko sa zapísalo ako kolíska kresťanskej kultúry, keď ako prvá krajina v histórii, v roku 301, prijala kresťanstvo. Dodnes nájdete po celej zemi nádherné starobylé kláštory, ktoré sa oplatí navštíviť. Odporúčame kláštor Geghard (Unesco pamiatka), Noravank, Khor Virap, Sevanavank, Garni a mnoho iných. Väčšina arménskych kláštorov sa nachádza v malebnom prostredí hôr. V súčasnosti sú kláštory bez mníchov a mníšok, až na jeden, s posledným aktívnym mníchom v Krajine.

Kresťanstvo je v Arménsku dodnes prítomné, a zaujímavé sú drobné odlišnosti, keďže ich kresťanstvo je orientálne-ortodoxné. Keď muž či žena opúšťa kostol, vychádza krokom vzad, dozadu, čiže tvárou k oltáru. Keď je kostol aktívny, po stranách nájdete závesy. Kláštory a kostoly v Arménsku sú minimálne vyzdobené, sú jednoduché a počas obradu arméni spievajú nádherné chvály. Kňazi sa môžu ženiť. Narodenie Ježiša a Zjavenie Pána sa oslavuje spoločne.

Hlavné mesto Yerevan je príjemné, celkom rušné miesto. Nájdete tu mnoho historických budov, ale aj moderné novovystavené budovy, alebo vo výstavbe. Najkrajší výhľad sa nachádza na Kaskádovom komplexe. Naskytne sa Vám pohľad na mesto ale aj na ikonu Arménska, horu Ararat.

Hora Ararat má 5137m, a po tejto hore je v Arménsku pomenované všetko, na čo sú Arménci pyšní. Arménsky ľud považuje horu za posvätnú, pretože si myslia, že práve tu zakotvila Noemova archa po biblickej potope.

Je snom každého Arménca aspoň raz za život vyliezť na vrchol hory, často tam žiadajú mladíci o ruku svoju nastávajúcu.

Smutné je, že od roku 1921 im Ararat nepatrí. Boli to sovieti, ktorí horu darovali turkom na základe zmluvy Moskvy. Tak ako hovoria Arménci: "Turci vzali, no nikdy nič za to späť nedali."

V meste Yerevan okrem rôznych atrakcií, múzeí zažijete súdržný život ľudí so psíkmi. Psíci sa túlajú a užívajú slobodu, no nemusíte sa ich báť. Sú veľmi prítulní a spokojní psíkovia. Každí je označení, a zdraví. Jedlo si vypýtajú pred reštauráciou, či domom, vodu majú k dispozícií v mestských fontánkach. A akí sú vychovaní! Veľmi zriedka nájdete v tejto hustej premávke psíka letieť cez cestu. Keď chcú prejsť na druhú stranu, využijú prechod pre chodcov /v Arménsku by prechody mali premenovať na prechod pre chodcov a psov/, a slušne si počkajú na zelenú. Kým sme nevideli, neverili sme. 😊

Arménsko má svoj vlastný jazyk a písmo. Arménske písmo sa pokladá za jedno z troch najdokonalejších písiem na svete. Vzniklo v r. 405. Častokrát je to jediný nadpis na verejnom priestore. A nepodobá sa ani na cyriliku, ani na azbuku.

Ak teda nehovoríte arménsky, a neoprášite ani ruštinu, máte menší problém. Anglicky sa tu totiž veľmi nedorozumiete. Vačšina Arméncov, aj tích mladých, hovorí druhým jazykom rusky. A teda aj nadpisy v meste, ak majú miesto, sú preložené popri arménčine do ruštiny v azbuke. Ak neviete čítať ani azbuku, veľmi málo nadpisov v meste nájdete preložené do angličtiny. O to viac môžte využiť a precvičiť svoju neverbálnu komunikáciu. 😊

Yerevan má priemernú výšku 989 metrov nad morom. Patrí medzi 50 najvyššie položených miest na svete s viac ako 1 miliónov obyvateľov. Celá Krajina má priemer 1800 m n. Toto zdravé podnebie spolu s domácou stravou (v obchodoch nenájdete veľa nezdravých korporátnych produktov) prospieva Arméncom, sú štíhli a veľmi pekní ľudia.

Arménci sa zdá, že sú "odjakživa" v konflikte so susedmi.  Nie tak dávno, v rokoch 1915-1918, prebehla genocída turkmi, vyvraždili okolo 1,5 milióna etnických Arméncov. Podobné genocídy spáchali Turci aj na území dnešného Grécka a Iránu. Celá táto tragédia začala obavou Osmanskej ríše o stratu územia.

24. apríla je deň, kedy si Arménci pripomínajú túto smutnú udalosť. V Yerevane nájdete múzeum a pomník na pamiatku úmrtia zosnulých. Múzeum genocídy sa nachádza nad mestom s výhľadom a okrem iného tam nájdete aj zaujímavé stromy. Stromy sú vysadené významnými ľuďmi, ktorí Yerevan navštívili, a vyjadrili súcit s arménskou tragédiou. Jeden strom  patrí aj bývalému prezidentovi Česka, p. Zemanovi.

Genocída je  oficiálne uznaná, a jej popretie je v Arménsku, aj na Slovensku, trestným činom. Naopak, v Turecku, ktoré nikdy genocídu neuznalo, je tresným činom priznanie tejto genocídy. Ako vždy v minulosti a stále aj v prítomnosti, každý si tvorí svoju vlastnú pravdu.

Viete napr. že pochody smrti a koncentračné tábory boli prvé použité Turkmi práve tu, a nacisti sa nimi inšpirovali?

Dodnes nemajú Arménci dobré vzťahy so svojimi susedmi pre rozličný pohľad na udalosti z minulého storočia. Hranica je medzi týmito dvoma Krajinami zatvorená. Zlým vzťahom s Tureckom napomáha aj fakt, že Turci podporujú Azerbajdžán o boj o Nahorný Karabach. Ďalší arménsky konflikt so susedom.

Začiatky siahajú do začiatkov 20.storočia. Rozhodnutím Moskvy pripadlo územie Náhorného Karabachu Azerbajdžanu, hoci na ňom žilo až 95 percent Arméncov. Obyvatelia Náhorného Karabachu sa ešte v roku 1988 chceli pripojiť k Arménsku, a odvtedy sa vedú krvavé boje. V r.2020 sa podpísala mierová dohoda, kde Arménsko stratilo väčšinu svojho pôvodného územia. Toto prímerie už bolo v posledných rokoch porušené a stale prebiehajú rokovania.

Navštíviť túto časť Arménska je nebezpečné, hranicami sa vraj dá prejsť, ale len na vlastné riziko. Arménci tvrdia, že ak v batohu nájdu Azerbajdžania čokoľvek "arménske", cez hranice vás nepustia a môžte mať problém.

Ťažko skúšaný národ, ktorého obyvatelia sú láskaví, mierumilovní. Ich Krajina nie je veľká, a aj tú malú krajinu postupne strácajú.

Držíme Arméncom palce, aby si ustrážili svoje územie, 

svoju kultúru, svoj národ, svoju hrdosť.

Jedným z pokladov Arménska je voda. Je svieža, zdravá a chutná. Arménci sa zhodli, že voda je pre všetkých, a teda má byť každému dostupná. V mestách a v iných lokalitách nájdete verejné fontány na uhasenie smädu každého, kto prechádza okolo. Volajú to Pulpulak. Aj v domácnostiach platia Arménci predovšetkým za jej údržbu, nie za vodu ako samotnú.

Ceny v meste Yerevan sú o niečo vyššie ako v iných častiach, ale veľmi prijateľné. V obchodoch nájdete domáce lokálne produkty. Arménske jedlo je veľmi chutné, typické azijské. Lavash- arménsky chlieb nebude chýbať v správnej kuchyni. Tento chlieb sa pečie v podzemnej peci a dobre upečený Lavash vám čerstvý vydrží celý rok!

Arménci pestujú víno, majú fabriku na Koňak. Tento celosvetovo známy koňak Ararat, nie je v skutočnoti koňakom, ale brandy. V r.1900 vyhral Grand-prix ocenenie v Paríži, ktoré mu dovolilo nazávať Ararat koňakom, no po druhej svetovej vojne túto výsadu zrušili. V Arménsku sa "brandy" nikdy neujalo, a dodnes používajú ľudia neoficiálne názov koňak. Najnámejším milovníkom koňaku bol Winston Churchill.

Aj bývalý český prezident Zeman sa zamiloval do tohto koňaku, a pravidelne navštevoval Arménsko. Vo fabrike-múzeu na koňak Ararat má Zeman dokonca svoj vlastný súd. Majú tam milý zvyk: pri každej návšteve významného človeka posadia do stoličkovej váhy, a darujú mu toľko koňaku, koľko váži. Predpokladáme, že pri návšteve Zemana boli Arménci vždy štedrí. 😊

Arménsko je malá krajina rozlohou, aj obyvateľstvom, ktoré má cez 2,7 milióna. Dedina nad 2 tisíc obyvatelov sa pokladá za veľkú dedinu. Arménska vlajka visí na mnohých miestach po celej krajine, inú vlajku, ani tú ideologickú, v Arménsku nenájdete.

Symbolom Arménska je marhuľa, ktorú symbolicky ako dolný prúžok, nádjete na štátnej vlajke. Marhule pestujú arménci už viac ako 3000 rokov.

Ďalším symbolom je granátové jablko, a to ako symbol života. Granátové jablko nájdete v arménskych dekoráciach, umeleckých dielach, kobercoch, keramiky.

Za zmienku je ešte potrebné spomenúť, že Krajina sa často trápi so zemetraseniami. To posledné s magnitúdou 7,8, z r.1988, zabilo okolo 25 až 30 tisíc ľudí, 140 tisíc bolo zranených a vyše pol milióna ľudí bolo bez prístrešia. Dodnes sa niektoré budovy opravujú.

Pred rokom vo februári 2023, keď aj susedné Turecko postihlo silné zemetrasenie, sa po 35 rokov prvýkrát otvorila turecko-arménska hranica, aby dovolili prejsť humanitárnej pomoci z Arménska pre Turecko. Arménci sa odvďačili Turkom za pomoc, ktorú od nich dostali v r.1988.

A čo vidieť v Arménsku? Určite nezostaňte len v hlavnom meste, ale vyrazte aj do vnútrozemia krajiny. S požičaným autom alebo miestnou lokálnou turistickou agentúrou objavte krásy Arménska.

Odporúčame navštíviť už spomenuté kláštory, jazero Sevan, rôzne výhliadky v horách, ako napr. Azat Resorvoir, múzeum Ararat aj s ochutnávkou koňaku, zaplaťte si ukážku tradičného pečenia Lavash chleba v peciach pod zemou, mesto Dilijan, múzeum genocídy v Yerevane, vodopád Shaki, arménsky Monument Abecedy, Byurakan astrofyzikálne observatórium, Zorats Karer, Khachkars, socha Matka Arménska v Yerevane.